Stručné dejiny ohrevu vody. Teplú vodu milovali už Rimania

04. 06. 2018 / Tomáš Melikant / 3140 / 0 Komentárov
V časoch nie až tak dávno minulých neboli ohrievače vody súčasťou každého domova. Ľudia ohrievali vodu v otvorených nádobách niekde na ohni. Teplý kúpeľ dvornej dámy potreboval poriadne svaly mocných služobníkov, aby nanosili teplú vodu do kade.
 
Našťastie, človek je tvor rozumný a v priebehu vekov vytvoril pokročilé technologické zariadenia, medzi nimi aj také, ktoré zabezpečujú komfortný ohrev vody.

Rimania ako fanúšikovia kúpeľov dejiny ohrevu vody

Teplú vodu si užívali už Rimania pred vyše 300 rokmi pred Kristom. Rímske kúpele boli inšpirované Grékmi, avšak rímski architekti ich o niečo vylepšili. Celý komplex bol popretkávaný vodným zásobovacím systémom a nechýbala ani vetva na teplú vodu. Voda síce nebola ohrievaná bojlermi, ako ich poznáme dnes, ale aj tak sú Rimania pokladaní za priekopníkov v luxuse z teplej vody.

Konečne teplá voda bez horúcej pece

Prvý ohrev vody, ktorý sa zaobišiel kompletne bez tuhého paliva, a teda aj strašidelnej pece, uskutočnil anglický maliar Benjamin Waddy Maughan v roku 1868. Ohrievač vody využíval na svoj chod plyn. Benjamin však pri svojom vynáleze nemyslel na odvod plynov z interiéru, v ktorom bol ohrievač používaný. Preto by sa mohlo pri enormnom výkone stať, že by ste si vodu pomocou tohto zariadenia ohriali iba raz v živote.
 
O pár rokov neskôr, okolo roku 1889, vylepšil Benjaminov vynález Edmund Rudd. Pridal niektoré bezpečnostné prvky, a tak vytvoril prvý ohrievač vhodný aj do domácností. Tým položil ďalší diel do skladačky pri vytváraní moderného ohrievača vody. Továreň s názvom Rudd Manufacturing Company existuje v Pittsburgu dodnes a neustále zdokonaľuje zariadenia na ohrev vody.

Povestné bojlery z Matejoviec

Na Slovensko sa výroba moderných ohrievačov vody dostala oveľa neskôr. V matejovskom Tatrasmalte začali s výrobou ohrievačov v roku 1961. Na podnet riaditeľa a námestníka závodu bola výroba 80- a 125-litrových ohrievačov presunutá z Boletíc (dnes časť Děčína) do matejovského podniku.
 
Že to nebola žiadna hračka, potvrdzujú aj vtedajšie noviny: „Nová výroba vyžadovala si zapracovať nových pracovníkov a malá kapacita žíhacích pecí spôsobuje ešte ťažkosti. Robotníci sa však usilujú, aby matejovský Tatrasmalt neostal dlžný ani jeden ohrievač z plánovaného počtu.“
 
Názov Tatrasmalt bol v roku 1973 zmenený na Tatramat, lebo tak lepšie vystihoval pilotný produkt závodu – automatické práčky. Tie sa v súčasnosti už v Tatramate nevyrábajú, ale táto značka je stále poprednou v technológiách na ohrev vody.
 
Vďaka moderným riešeniam ohrevu vody od Tatramatu sa už nemusíte báť, že z vášho kohútika nepotečie teplá voda.


Zdieľaj na sociálnych sieťach:


Prečítaní: 3140 / 0 Komentárov

Komentáre